Čo je to diskriminácia?
Súdy diskrimináciu definujú ako „také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie atď., pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Diskrimináciou je tiež každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu, právnických alebo fyzických osôb, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí.“
Zjednodušene, diskrimináciou rozumieme znevýhodňovanie alebo obmedzovanie určitej osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu určitej ich vlastnosti alebo charakteristiky (napr. ich pohlavia, národnosti, príslušnosti k etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, politického, náboženského alebo iného zmýšľania, a pod.).
Diskriminačné správanie býva často spojené s diskrimináciou menšín alebo s diskrimináciou slabších (napr. Rómov, homosexuálov, zdravotne postihnutých a pod.), ale nie je to podmienka. Napríklad ženy tvoria v spoločnosti z pohľadu ich percentuálneho zastúpenia väčšinu, napriek tomu bývajú neraz diskriminované napr. v súvislosti s ich tehotenstvom alebo materstvom.
Čo sú to diskriminačné dôvody?
Určitá vlastnosť alebo charakteristika, pre ktorú je daná osoba/skupina osôb diskriminovaná, t.j. pre ktorú sa s ňou/nimi zaobchádza menej priaznivo („horšie“) ako s inými, predstavuje tzv. diskriminačný dôvod.
Ústava SR v čl. 12 ods. 2 uvádza, že: „Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Antidiskriminačný zákon v ust. § 2 ods. 1 uvádza, že:„Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“
Medzi základné diskriminačné dôvody tak patrí pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, náboženské vyznanie alebo viera, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský alebo rodinný stav, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, a rod alebo iné postavenie.
Tieto pojmy pritom môžu mať majú širší význam než sa na prvý pohľad môže zdať. Napríklad súdna prax ustálila, že diskriminácia z dôvodu pohlavia zahŕňa aj diskrimináciu z dôvodu tehotenstva alebo materstva, pretože tehotná môže byť len žena, ako aj diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia. Vo všeobecnosti možno badať, že súdy sa usilujú vykladať uvedené pojmy extenzívne, s cieľom poskytnúť účinnú ochranu pred diskrimináciou. Napríklad, súdy už v minulosti rozhodli, že ak bolo s určitou osobou zaobchádzané menej priaznivo z dôvodu zdravotného postihnutia, ktorý sa síce netýka priamo tejto osoby, ale týka sa jej blízkej osoby (napr. dieťaťa), rovnako ide o diskrimináciu na základe uvedeného dôvodu (zdravotného postihnutia).
Tiež je vhodné spomenúť, že pre konštatovanie diskriminácie nie je rozhodujúce, či daná osoba určitú vlastnosť alebo charakteristiku v skutočnosti má,to znamená,či napr. uchádzač o zamestnanie je v skutočnosti Róm alebo uchádzačka o zamestnanie je v skutočnosti tehotná, ale či diskriminujúcu osobu k diskriminačnému konaniu vedie presvedčenie (mylná domnienka), že daná osoba túto vlastnosť alebo charakteristiku má. Ak motívom diskriminujúceho konania je takéto presvedčenie, pôjde o diskrimináciu aj v prípade, že diskriminačný dôvod v skutočnosti neexistuje, to znamená,ak napr. uchádzač o zamestnanie nie je Róm alebo uchádzačka o zamestnanie nie je tehotná.
Obťažovanie
„Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.“
Obťažovaním je také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo ktorého strpenie táto osoba môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov. Pritom je podstatné, ako toto správanie vníma osoba, ktorá je ním dotknutá, a nie to, či ho za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé považuje osoba, ktorá ho iniciuje. Vzhľadom na to, že rôzni ľudia majú hranice toho, čo je už nevhodné nastavené rôzne, je ale vhodné, aby osoba, ktorá je takémuto konaniu vystavená, dala včas a jednoznačne najavo, že takéto zaobchádzanie je pre ňu nežiaduce.
Príklad: Kolektív zamestnancov vymyslí jednému zo zamestnancov dehonestujúcu prezývku, ktorou ho označuje, pričom táto prezývka zjavne naráža na jeho pohlavie -„primadona“, vek – „stará korytnačka“, vierovyznanie -„židák“; sexuálnu orientáciu -„teploš“ a pod.; alebo vedúci si „sadne“ na niektorého zo zamestnancov, prideľuje mu nepohodlné úlohy, sústavne ho kontroluje, jeho výsledky práce urážlivým spôsobom komentuje, zosmiešňuje a pod. Aby však mohlo ísť o diskrimináciu, je potrebné, aby motívom/dôvodom takéhoto konania bol niektorý z diskriminačných dôvodov. V prípade, ak diskriminačný dôvod chýba (ide napr. o šikanu z dôvodu obyčajnej „antipatie“), pôjde tiež o protiprávne konanie, ale z iného titulu, napr.z dôvodu zneužitia práva a/alebo výkonu práv a povinností v rozpore s dobrými mravmi.
Sexuálne obťažovanie
„Sexuálne obťažovanie je verbálne, neverbálne alebo fyzické správanie sexuálnej povahy, ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť narušenie dôstojnosti osoby a ktoré vytvára zastrašujúce, ponižujúce, zneucťujúce, nepriateľské alebo urážlivé prostredie“.
Sexuálne obťažovanie je osobitnou formou obťažovania, ale od klasického obťažovania sa odlišuje tým, že zahŕňa prejavy sexuálnej povahy. Rovnako ako pri obťažovaní teda ide o správanie nežiaduce, resp. nechcené, úmyslom alebo následkom ktorého je porušenie dôstojnosti osoby a vytvorenie zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho, zneucťujúceho alebo urážlivého prostredia. Pritom nie je rozhodujúce, či ten, ktorý sa obťažujúco správal, obťažovať skutočne zamýšľal. Rozhodujúce nie je ani to, či obťažovaná osoba v čase, keď sa tak dialo, proti takémuto správaniu namietala.
V praxi k sexuálnemu obťažovaniu dochádza najčastejšie vo vzťahu mužov k ženám, resp. vo vzťahu nadriadeného k podriadeným, ale nie je to podmienka. Z hľadiska prejavov sexuálnej povahy môže ísť napr. o hvízdanie, posielanie pusiniek, rozprávanie eroticky podfarbených vtipov, posielanie alebo vylepovanie erotických obrázkov alebo kalendárov, rozprávanie o erotických zážitkoch, nežiaduce letmé dotyky a pod.
Príklad: V pondelok ráno v open-space kancelárii zvyknú dvaja kolegovia nahlas rozoberať svoje víkendové erotické zážitky. Uvedené nie je príjemné jednej z kolegýň, ktorá – ak nechce počúvať tieto reči – musí sa vzdialiť z kancelárie.
Pokyn na diskrimináciu
„Pokyn na diskrimináciu je konanie, ktoré spočíva v zneužití podriadenosti osoby na účel diskriminácie tretej osoby.“
Pri pokyne na diskrimináciu ide o formu diskriminácie, kde jedna osoba (A) v nadriadenej pozícii (napr. riaditeľ, vedúci) vo vzťahu k inej osobe (B) dá tejto osobe B pokyn, aby diskriminovala tretiu osobu (C). Podstatné je, že medzi osobou A a B existuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti.
Príklad: Riaditeľ dá personalistke pokyn, aby prepustila zamestnankyňu v skúšobnej dobe, pretože je tehotná; pri určovaní odmien uloží jemu podriadenému vedúcemu, aby nepriznal odmeny jednej zo zamestnankýň, pretože „zostáva doma s chorými deťmi“; a pod.
Nabádanie na diskrimináciu
„Nabádanie na diskrimináciu je presviedčanie, utvrdzovanie alebo podnecovanie osoby na diskrimináciu tretej osoby.“
Pri nabádaní na diskrimináciu ide o formu diskriminácie, kde jedna osoba (A) nabáda inú osobu (B), aby diskriminovala tretiu osobu(C). Podstatné je, že medzi osobou A a B neexistuje vzťah nadriadenosti a podriadenosti, osoby A a B sú rovnocenné.
Príklad: Jeden z kolegov podnecuje, presviedča, alebo utvrdzuje iného kolegu v tom, aby diskriminoval(i) ďalšieho kolegu, napr. sa mu vysmievali za jeho zdravotné postihnutie.