„Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť k vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, zahanbujúceho, ponižujúceho, potupujúceho, zneucťujúceho alebo urážajúceho prostredia a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zásah do slobody alebo ľudskej dôstojnosti.“
Obťažovaním je teda také zaobchádzanie s osobou, ktoré táto osoba môže odôvodnene považovať za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé a ktorého úmyslom alebo následkom je alebo môže byť zníženie dôstojnosti tejto osoby alebo ktorého strpenie táto osoba môže pokladať za podmienku na rozhodnutie alebo výkon práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov. Pritom je rozhodujúce, ako toto správanie vníma osoba, ktorá je ním dotknutá ani to, či ho za nepríjemné, nevhodné alebo urážlivé považuje osoba, ktorá ho vytvára.
Vo všeobecnosti je však zrejmé, že vnímanie toho, čo je obťažujúce, je subjektívne. Rôzni ľudia majú rôznu hranicu toho, čo už je nepríjemné a nevhodné. Je preto dôležité, aby osoba, ktorá je takémuto konaniu vystavená, dala včas a jednoznačne najavo, že takéto zaobchádzanie je pre ňu nežiaduce.
Príklad: Skupinka zamestnancov vymyslí inému kolegovi dehonestujúcou prezývku, ktorá naráža napríklad na jeho vierovyznanie -„židák“, „svetuškárka“; sexuálnu orientáciu -„buzík“, zdravotné postihnutie – „krypel“ a pod. Zamestnanec sa preto začne na pracovisku cítiť nepríjemne, vníma, že sa mu (otvorene či poza chrbát) vysmievajú.
S pojmom obťažovanie súvisia aj často používané výrazy „mobbing“, „bossing“ a „šikana“, ktoré však zákon výslovne nedefinuje.