Diskriminačný dôvod je určitá vlastnosť alebo charakteristika, pre ktorú je daná osoba/skupina osôb diskriminovaná, t.j. pre ktorú sa s ňou/nimi zaobchádza menej priaznivo („horšie“) ako s inými, predstavuje tzv. diskriminačný dôvod.
Ústava SR uvádza, že:„Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.“
Antidiskriminačný zákon uvádza, že:„Dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.“
Medzi základné diskriminačné dôvody tak patrí pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, náboženské vyznanie alebo viera, zdravotné postihnutie, vek, sexuálna orientácia, manželský alebo rodinný stav, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, majetok, a rod alebo iné postavenie.
Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že tento zoznam je otvorený a pod pojem „iné postavenie“ možno zaradiť aj množstvo iných rozlišovacích kritérií, v kontexte zamestnania napríklad miesto výkonu práce, dĺžku trvania pracovnoprávneho vzťahu, blízky vzťah k určitej osobe, bezúhonnosť a pod. Niektoré pojmy tiež môžu mať širší význam, než sa na prvý pohľad môže zdať. Napríklad súdna prax už potvrdila, že za diskriminácia z dôvodu pohlavia možno považovať aj diskrimináciu z dôvodu tehotenstva a/alebo materstva (pretože tehotná môže byť len žena) alebo diskrimináciu z dôvodu zmeny pohlavia.
Vo všeobecnosti možno badať, že súdy sa usilujú vykladať uvedené pojmy extenzívne, s cieľom poskytnúť účinnú ochranu pred diskrimináciou. Napríklad súdy už v minulosti rozhodli, že ak bolo s určitou osobou zaobchádzané menej priaznivo z dôvodu zdravotného postihnutia, ktoré sa síce netýka priamo tejto osoby, ale týka sa jej blízkej osoby (dieťaťa), rovnako ide o diskrimináciu na základe uvedeného dôvodu (zdravotného postihnutia).
Pre konštatovanie diskriminácie tiež nie je rozhodujúce, či daná osoba určitú vlastnosť alebo charakteristiku v skutočnosti má, to znamená, či napr. uchádzač o zamestnanie je v skutočnosti Róm alebo uchádzačka o zamestnanie je v skutočnosti tehotná, ale či diskriminujúcu osobu k diskriminačnému konaniu vedie práve presvedčenie (mylná domnienka), že daná osoba túto vlastnosť alebo charakteristiku má. Ak motívom diskriminujúceho konania je takéto presvedčenie, pôjde o diskrimináciu aj v prípade, že diskriminačný dôvod v skutočnosti neexistuje, to znamená, ak napr. uchádzač o zamestnanie nie je Róm alebo uchádzačka o zamestnanie nie je tehotná.