Súdy diskrimináciu definujú ako „také konanie, keď sa v tej istej situácii zaobchádza s jedným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) inak než s iným človekom (skupinou ľudí, organizáciou, krajinou, skupinou krajín) na základe jeho odlišnosti, napr. rasového alebo etnického pôvodu, vierovyznania, veku, rodu, pohlavia alebo sexuálnej orientácie atď., pričom rozhodovanie o tom, či došlo alebo nedošlo ku diskriminácii, sa uskutočňuje na základe toho, či existuje príčinná súvislosť medzi znevýhodnením a použitím kritéria pre rozlišovanie. Diskrimináciou je tiež každé neopodstatnené nerovnaké zaobchádzanie s ľuďmi zo strany štátu, právnických alebo fyzických osôb, ktorí majú istú moc, právomoci alebo sa pohybujú v prostrediach, kde sú ľudia jeden od druhého istým spôsobom závislí.“
Zjednodušene, za diskrimináciu možno označiť znevýhodňovanie alebo obmedzovanie určitej osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa deje z dôvodu určitej ich vlastnosti alebo charakteristiky (odlišnosti), napr. ich pohlavia, národnosti, príslušnosti k etnickej skupine, veku, zdravotného postihnutia, sexuálnej orientácie, politického, náboženského alebo iného zmýšľania, a pod.
Diskriminačné správanie býva často spojené s diskrimináciou menšín alebo s diskrimináciou slabších (napr. Rómov, homosexuálov, zdravotne postihnutých a pod.), ale nie je to podmienka. Napríklad ženy tvoria v spoločnosti z pohľadu ich percentuálneho zastúpenia väčšinu, napriek tomu bývajú neraz diskriminované napr. v súvislosti s ich tehotenstvom a materstvom.
Pre posúdenie otázky, či určité konanie je diskriminačné alebo nie, je potrebné skúmať viaceré aspekty, konkrétne:
- diskriminačný dôvod
- oblasť diskriminácie
- formu diskriminácie
- existenciu tzv. komparátora – osoby alebo skupiny osôb, ktoré sa nachádzajú v rovnakej alebo porovnateľnej situácii ako obeť diskriminácie.