„Nepriama diskriminácia je navonok neutrálny predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré znevýhodňujú alebo by mohli znevýhodňovať osobu v porovnaní s inou osobou; nepriama diskriminácia nie je, ak takýto predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na dosiahnutie takého záujmu.“
Pri nepriamej diskriminácii ide teda o navonok neutrálne opatrenie (rozhodnutie, pokyn alebo prax), ktoré však v skutočnosti znevýhodňuje určitú osobu/skupinu osôb v porovnaní s inými osobami/skupinami osôb. Ide teda o niečo, čo navonok pôsobí neutrálne (ako rovnaké zaobchádzanie), v skutočnosti však má diskriminačný efekt.
Príklad: Zamestnávateľ vo vnútornom predpise zakáže zamestnancom používanie pokrývok hlavy. Navonok sa toto opatrenie javí ako neutrálne (zákaz sa vzťahuje rovnako na všetkých zamestnancov), v praxi však zasiahne najmä zamestnancov, ktorí sa hlásia k určitým náboženským menšinám (napr. Židov alebo Moslimov). Prípadne, zamestnávateľ zakáže akékoľvek prejavy náboženského vyznania na pracovisku, vrátane nosenia akýchkoľvek náboženských symbolov. Uvedené opatrenie sa opäť navonok javí ako neutrálne, pretože sa vzťahuje rovnako na všetkých zamestnancov, v praxi však zasiahne iba zamestnancov, ktorí majú nejaké náboženské vyznanie a chceli by ho aj verejne prejavovať, napríklad nosením retiazky s krížikom. V oboch prípadoch teda môže ísť o nepriamu diskrimináciu z dôvodu náboženského vyznania.
Čo je však podstatné, akéto menej priaznivé zaobchádzanie nemusí byť vždy protiprávne; nepriamou diskrimináciou totiž nie je, ak predpis, rozhodnutie, pokyn alebo prax, ktoré by inak predstavovali tento druh diskriminácie, sú objektívne odôvodnené sledovaním oprávneného záujmu a sú primerané a nevyhnutné na jeho dosiahnutie.
V našom prípade by mohlo ísť napríklad o situáciu, keď zamestnávateľ deklaruje záujem vystupovať vo vzťahu ku všetkým klientom neutrálne, a preto zakáže zamestnancom, ktorí prichádzajú do priameho osobného kontaktu s klientmi nosenie akýchkoľvek viditeľných prejavov náboženského a filozofického presvedčenia. Tým, že ide o akékoľvek náboženské a filozofické presvedčenie, zákaz sa dotýka rovnako všetkých zamestnancov, aj tých bez náboženského vyznania. Zamestnávateľ sleduje ochranu svojho korporátneho imidžu (oprávnený záujem), čo nevie dosiahnuť inak ako uložením uvedeného zákazu (nevyhnutnosť) a súčasne tento zákaz uplatňuje len na tých zamestnancov, ktorí prichádzajú do priameho osobného kontaktu s klientmi (primeranosť). Ak by však zamestnávateľ stanovil plošný zákaz pre všetky pracovné pozície, nebola by už splnená podmienka primeranosti a takéto konanie by bolo možné považovať za diskrimináciu.